Prinášame Vám rozhovor s JUDr. Zuzanou Adamovou, PhD. a JUDr. Branislavom Hazuchom, LL.D. ku komentáru k Autorskému zákonu. Dozviete sa napríklad, ako reaguje autorské právo  na neustály technologický rozvoj a aké zmeny nás v najbližšom období čakajú v oblasti autorského práva.

Neustály rozvoj a zmeny v oblasti technológií sa nevyhýbajú ani oblasti autorského práva.  Akými inštitútmi a prostriedkami sa prispôsobuje nový Autorský zákon technologickému vývoju a ako chráni nositeľov práv?

To je otázka, na ktorej zodpovedanie je možné napísať celú novú monografiu. V  posledných 15 až 20 rokoch sa autorské právo tak na Slovensku, ako aj v mnohých iných rozvinutých krajinách sveta snaží účinne a adekvátne reagovať na neustály rozvoj a zmeny v oblasti informačných a komunikačných technológií. Zavádzanie nových právnych inštitútov a prispôsobovanie už existujúcich prostriedkov ochrany, spolu s reakciami na vývoj harmonizácie autorského práva na európskej a medzinárodnej úrovni, viedlo k tomu, že v priebehu jednej dekády sme mali na Slovensku tri veľké rekodifikácie autorského práva, nespomínajúc nespočetné novelizácie sústreďujúce sa na ‒ viac či menej ‒ naliehavé problémy danej doby. Samotná úprava autorského práva sa tak z niekoľkých strán v Zbierke zákonov obsahujúcich zopár strohých právnych noriem preformovala postupom času do podoby nového Autorského zákona, ktorý má aj s prílohami 43 strán v zbierke. Tu už môžeme pomaly hovoriť o malom zákonníku autorského práva.

Hlavným dôvodom tohto enormného nárastu rozsahu úpravy autorského práva je, že v minulosti autorské právo upravovalo najmä hospodárske činnosti v oblastiach zábavného priemyslu, t. j. tlač kníh, novín a časopisov, vydávanie a rozširovanie hudobných a filmových nahrávok, divadelné, hudobné a filmové predstavenia, ako aj rozhlasové a televízne vysielanie. V dnešnej dobe však autorské právo predovšetkým upravuje každodenné činnosti miliónov bežných užívateľov počítačov, mobilných telefónov a internetových služieb, či už ide o prezeranie webových stránok, vyhľadávanie a sťahovanie informácií z internetu alebo posielanie správ s multimediálnym obsahom v rámci najrôznejších sociálnych sietí. Táto zásadná zmena sa tiež prejavuje tým, že stále viac a častejšie sa v dennej tlači objavujú články a reportáže týkajúce sa problémov súvisiacich s aplikáciou autorského práva v bežnom živote každého z nás.

Mnohé problémy autorskoprávnej ochrany, ktoré priniesli nové informačné a komunikačné technológie, boli riešené už v predchádzajúcich novelách a rekodifikáciách slovenského autorského práva. Nový Autorský zákon sa však snažil, okrem iného, o riešenie problémov, ktoré prináša každodenná aplikácia autorského práva v digitálnom prostredí. To je dôvod podrobnejšej úpravy už existujúcich a zavedenia nových výnimiek a obmedzení majetkových práv. Tiež sa zaviedli nové typy licenčných zmlúv, ako sú verejná licencia, rozšírená hromadná licenčná zmluva a multiteritoriálna hromadná licenčná zmluva na on-line použitie hudobných diel. V neposlednom rade je treba poukázať aj na novú podrobnú úpravu správy majetkových práv ako výsledok transpozície európskej smernice. Nová právna úprava autorského práva je tak ďalším pokrokom v tejto oblasti, ale má zároveň viaceré úskalia, na ktoré sme sa snažili poukázať v samotnom komentári k zákonu. Teraz nám zostáva len počkať na to, ako sa prax s novou úpravou popasuje.

Komu je komentár určený? Kto v ňom nájde užitočné informácie?

Túto otázku veľmi dobre zodpovedá predslov k samotnému komentáru, ktorý poukazuje na to, že komentár je určený širokej odbornej a laickej verejnosti. Obaja máme bohaté mnohoročné skúsenosti nielen s pedagogickou a vedeckou činnosťou v oblasti autorského práva, ale aj skúsenosti z advokátskej a inej právnej praxe. Pri príprave komentára sme preto vychádzali z toho, aby si každý čitateľ mohol rýchlo nájsť informácie potrebné na riešenie jeho konkrétneho problému v praxi. Tu sme brali do úvahy nielen okruh otázok, s ktorými slovenské súdy bežne prichádzajú do styku, ale sme prihliadali aj na riešenia, ku ktorým sa dopracovali súdy v zahraničí. Mnohé autorskoprávne problémy sa často opakujú bez ohľadu na hranice a osobitosti jednotlivých národných právnych úprav. Vzhľadom na veľkosť Slovenska a stupeň rozvinutosti judikatúry v oblasti autorskoprávnej ochrany by bolo premárnenie skvelej príležitosti nevyužiť túto skutočnosť na čerpanie inšpirácie z rozvinutej judikatúry v zahraničí, kde súdy dochádzajú podstatne častejšie do kontaktu s autorskoprávnymi vecami, či už ide o Českú republiku, Nemecko, Francúzsko alebo iné rozvinuté krajiny. V neposlednom rade sme tiež vychádzali z rozvíjajúcej sa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ktorá sa týka viacerých právnych inštitútov a prostriedkov právnej ochrany harmonizovaných v európskom autorskom práve.

Hoci vzhľadom na svoj rozsah môže byť predkladaný komentár trochu odstrašujúci pre širokú laickú a niekedy aj odbornú verejnosť, treba vziať do úvahy skutočnosť, že táto publikácia si nevyžaduje jej kompletné prečítanie od prvej po poslednú stranu. Vzhľadom na svoju povahu umožňuje každému, aby si rýchlo vyhľadal potrebné informácie pre riešenie jeho konkrétneho problému. Z toho dôvodu sme sa snažili vyhnúť pri príprave komentára rozoberaniu príliš teoretických alebo hypotetických otázok, ktoré by nemali účinné uplatnenie v praxi. Sme teda toho názoru, že každý od advokáta, cez sudcu, až po vydavateľstvá alebo samotných autorov si môže nájsť v komentári časti, ktoré budú veľmi prínosné pre jeho profesionálnu činnosť v oblasti akejkoľvek tvorivej duševnej činnosti.

Sú plánované v blízkej budúcnosti ďalšie zmeny Autorského zákona? Aký bude najbližší vývoj autorského práva?

V legislatívnom procese je menšia novela Autorského zákona aj návrh novej európskej smernice o autorskom práve na jednotnom digitálnom trhu. Novelou Autorského zákona, ktorá bola aktuálne predložená do Národnej rady SR, sa má najmä transponovať smernica, ktorá sa týka použitia autorských diel osobami, ktoré sú nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania. Smernica vychádza priamo z Marakéšskej zmluvy prijatej Svetovou organizáciou duševného vlastníctva. V tejto súvislosti sa zavádza nová výnimka, ktorá umožní širšie použitie autorských diel bez súhlasu autora v prospech menovaných osôb, ako aj organizácií alebo inštitúcií starajúcich sa o napĺňanie ich potrieb.

Návrh tiež rieši niekoľko aktuálnych aplikačných problémov a legislatívno-technicky spresňuje niektoré ustanovenia. Najzásadnejšiu zmenu zrejme predstavuje zaradenie osobitného spôsobu použitia literárneho diela spôsobom vyhotovenia rozmnoženiny, ktorý môže licencovať organizácia kolektívnej správy aj vo vzťahu k nezastupovaným nositeľom práv. To znamená, že v rámci inštitútu hromadnej licenčnej zmluvy bude možné získať súhlas prostredníctvom organizácie kolektívnej správy na použitie literárneho diela aj vtedy, keď si autor, vydavateľ, či iný nositeľ práv spravuje práva individuálne. Aby tomu zabránil, bude musieť tento režim výslovne vylúčiť.

Ako už bolo vyššie spomenuté, na európskej úrovni sa schyľuje k prijatiu smernice o autorskom práve na jednotnom digitálnom trhu. Napriek početným akademickým, ako aj iným iniciatívam otvorene kritizujúcim predkladaný návrh, legislatívny proces smeruje k svojej finálnej fáze. Najviac negatívnych reakcií je orientovaných najmä voči návrhu výlučného práva vydavateľov a voči osobitnej úprave tzv. „value gap“ a súvisiacej úprave zodpovednosti prevádzkovateľov online platforiem. Žiaľ, aj tie ustanovenia návrhu smernice, ktoré možno v princípe hodnotiť ako pozitívne, nespĺňajú celkom očakávania odbornej verejnosti, čo potvrdzuje napríklad nová výnimka pre tzv. „text and data mining“. Za predpokladu prijatia smernice a nadobudnutia jej účinnosti ešte v tomto roku by bola Slovenská republika povinná transponovať ju do dvoch rokov, orientačne teda v druhej polovici roka 2020.