Učebnica Konfesné právo, ktorú nedávno vydalo naše vydavateľstvo s podtitulom Štát, právo a náboženstvo, predstavuje v zásade prvú učebnicu tohto druhu na našom území, a to od spoločensko-politických zmien, ktoré nastali v roku 1989. Prečítajte si rozhovor s vedúcim jej autorského kolektívu doc. JUDr. Martinom Gregorom, PhD.
Konfesné právo možno označiť ako vedeckú disciplínu, ktorá zasahuje do viacerých právnych odvetví. Mohli by ste na úvod priblížiť čitateľom konfesné právo ako oblasť vedeckého bádania, uviesť, ktorých právnych odvetví sa tematika konfesného práva dotýka a čím sa odlišuje od cirkevného práva?
Konfesné právo sa zaoberá všetkými právnymi vzťahmi, do ktorých vstupuje fenomén náboženstva, preto je jeho horizont pomerne rozsiahly. V zahraničí je známejšie jednoducho ako náboženské právo, ale naša učebnica sa hlási k zaužívanej československej tradícii zdôrazňujúcej pojem konfesia, teda vyznanie. Konfesné právo vystupuje najmä na platforme verejnoprávnych vzťahov. Ide teda o súčasť právneho poriadku Slovenskej republiky vrátane noriem medzinárodného práva. Oproti tomu je cirkevné právo súborom „interných noriem“ konkrétnych cirkví. Konfesné právo skúma všeobecný vzťah štátu a cirkví na podklade ústavného práva, analyzuje postavenie cirkví a náboženských spoločností v právnom poriadku, a to od ich poslania ako záujmových združení občanov podľa ustanovení Trestného poriadku, cez ich úlohy v oblasti školstva a zdravotníctva až po ich práva a povinnosti z pozície daňových subjektov. Samozrejme, že najviac pozornosti púta uznávanie (resp. registrácia) nových cirkví a náboženských spoločností či večne živá otázka ich financovania zo strany štátu. V neposlednom rade sa však zaoberá aj uplatňovaním náboženskej slobody jednotlivca. A spôsobov, akým môže jednotlivec prejavovať svoje náboženské a „filozofické“ vyznanie, je skutočne neúrekom – od obliekania sa až po právo rodičov, aby ich deti boli vychovávané v súlade s ich presvedčením.
Učebnica nadväzuje na staršie slovenské a české publikácie z oblasti konfesného práva, opiera sa však aj o bohatú zahraničnú literatúru z nemeckého, anglického a talianskeho prostredia. V čom spočíva podľa vášho názoru jej prínos a jedinečnosť?
Má byť spovedné tajomstvo chránené? Máme veľa náboženských sviatkov v kalendári? Môžu duchovní vystupovať vo verejnom priestore a vice versa: do akej miery môže byť určitá cirkev predmetom kritiky? Má byť nedeľný predaj zakázaný? Môžeme aj dnes hovoriť o sektách? Zaslúžia si náboženské uznanie aj združenia čarodejníkov, prívržencov pohanských kultov či recesistov? A ako vzdelávať naše deti? Konfesné právo sa často dotýka otázok, ktoré môžu vzbudzovať u jednotlivcov rôznorodé názorové nastavenie. Ambíciou knihy nie je rozhodnutie hodnotových otázok, ktoré patria skôr do sféry politiky. Naším cieľom je poukázať na to, že právo je skutočnou a vznešenou vedou, ktorá aj v tomto ohľade dokáže ponúknuť určité objektívne alternatívy a možnosti riešenia (aj) sporných otázok, a to napr. prostredníctvom komparatívnej bázy, ktorá poukazuje na minulý a súčasný vývoj v iných krajinách. Preto sa snažíme v našej učebnici skutočne reflektovať čo najširší záber zahraničnej literatúry, ktorú sa nám podarilo „zozbierať“. Okrem toho pracujeme aj s judikatúrou (predovšetkým Európskeho súdu pre ľudské práva v tejto oblasti), no nezabúdame ani na „československú spisbu“, keďže vo sfére časopiseckej literatúry bolo týmto témam venovaných veľké množstvo čiastkových štúdií. Našou – rozhodne nie dokonalou – troškou by sme chceli prispieť k parciálnej „kodifikácii poznatkov“ z tohto odboru a zároveň ponúknuť náš príspevok k celospoločenským diskusiám tohto druhu.
Učebnica sa venuje právnemu postaveniu cirkví a náboženských spoločností nielen na Slovensku, ale obsahuje aj komparácie so systémami uplatňovanými v iných krajinách ako napr. Dánsko, Švédsko a Nemecko. Ktoré z nich považujete za najzaujímavejšie?
V učebnici sa dokonca neváhame dotknúť ani Ústavy Maledív, brazílskeho trestného zákona, analyzujeme predpisy viacerých islamských náboženských štátov, ba dokonca i bývalého Sovietskeho zväzu a Albánska, kde bolo náboženstvo počas socializmu zo zákona plošne zrušené. V jednej kapitole sa nevyhýbame ani judikatúre Najvyššieho súdu USA. Je však pravda, že popri slovenskej a českej úprave zrejme najviac priestoru venujeme krajinám „germánskeho“ jazykového okruhu, čo je zároveň celkom logické, keďže ide o vyspelé európske štáty. Dokonca prípady Rakúska či Nemecka sú nám pomerne blízke úpravou vzťahov medzi štátom a cirkvami. Pre čitateľov by mohli byť asi najpútavejšie rôzne spôsoby financovania cirkví, ktoré citlivo zohľadňujú delenie spoločností na veriacich a neveriacich. Napr. vo Švédsku spravuje štátna cirkev ex offo všetky cintoríny. Veriaci platia bežnú daň na správu svojej cirkvi, neveriaci platia zníženú „ateistickú“ daň, ktorá je určená len na financovanie tejto oblasti štátnej správy vo sfére pohrebníctva a ďalších nenáboženských aktivít cirkvi. V niektorých prípadoch skutočne platí, že tieto krajiny dávno dospeli k zhode v otázkach, s ktorými sa my stále boríme alebo začíname boriť a ich riešenia môžu byť pre nás minimálne trochu inšpiratívne.
Publikácia umožňuje čitateľovi spoznať filozofické aspekty danej problematiky, ako aj historický kontext, v ktorom skúmaná právna úprava vzťahov medzi cirkvami a štátmi vznikala. Ktoré historické udalosti podľa vášho názoru zohrali najdôležitejšiu úlohu pri formovaní právnych vzťahov cirkví a štátu v Slovenskej republike?
Náš pomyselný „koniec dejín“ v oblasti konfesného práva sa nepochybne odvíja od pádu socializmu a od zavedenia nového demokratického režimu, teda procesu, ktorý bol zavŕšený prijatím Ústavy SR. Súčasná doba však čoraz viac ukazuje, že v skutočnosti sa dejiny vyvíjajú ďalej a našu spoločnosť stavajú pred celkom nové, azda niekedy aj celkom neočakávané výzvy. Jeden z mojich spoluautorov v tomto kontexte predložil pozoruhodnú myšlienku, že v súčasnosti žijeme „raj vysnený našimi predkami“, aj keď sa nám to nezdá. Na vykreslenie historických a filozofických súvislostí konfesného práva sme skutočne brali veľký zreteľ. Je napr. zaujímavé, že s myšlienkami o náboženskej slobode a tolerancii sa môžeme stretnúť už v staroveku a že v mnohých prípadoch tieto univerzálne pravdy stratili aj v dnešnej, vskutku rýchlej dobe iba málo zo svojej aktuálnosti. Dejiny nás učia, ako by vzťahy štátu a cirkví založené na dominancii jedného subjektu nemali vyzerať, pretože viedli k značným komplikáciám, naopak sú tiež dôkazom toho, že vzájomný rešpekt a konsenzuálnosť je uholným kameňom trvácnosti. V konečnom dôsledku sa všetko na svete redukuje len na vzájomné porozumenie medzi ľuďmi.
Učebnica Konfesné právo je pochopiteľne určená predovšetkým študentom. S ohľadom na jej zameranie, rozsah spracovania problematiky, uvedenie praktických informácií, ako aj spoločenských, historických a filozofických súvislostí by jednoznačne mohla byť prínosom aj pre iné skupiny čitateľov. Komu by ste ju odporučili?
Učebnica je venovaná predovšetkým našim študentom a študentkám, ktorí budú na vlastnej koži prechádzať predmetom Konfesné právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského, čím vôbec nechceme limitovať jej prípadnú použiteľnosť aj na iných právnických, spoločenskovedných či teologických fakultách. Naše stretnutia a debaty so študentmi o práve a náboženstve boli napokon inšpiráciou pre jej tvorbu. Zároveň publikáciu odporúčame širšej právnickej verejnosti, ktorá sa tejto problematike venuje vo svojom osobnostnom či pracovnom portfóliu. Azda nebude neskromné tvrdiť, že rozmer učebnice skutočne poskytuje na problematiku vzťahov štátu a cirkví širokospektrálny pohľad, ktorý by mohol byť pútavý aj pre iné profesie. Napr. pán profesor Svák vo svojej recenzii spomenul, že by bola prínosná aj pre zamestnancov rôznych cirkví a náboženských spoločností. Vo všeobecnosti je smutné počuť, koľko mýtov sa v spoločnosti vyskytuje, keď právo a náboženstvo prichádza do kontaktu a vzájomnej interakcie. Preto si ju dovoľujeme odporúčať v zásade každému, kto má o túto oblasť záujem.
Nakupujte v našom e-shope TU.
