Recenzia: Konfesné právo. Štát, právo a náboženstvo

Justičná revue vydanie 6-7/2024 uverejnila recenziu publikácie Konfesné právo. Štát, právo a náboženstvo od Martina Gregora. Hodnotenia knihy sa ujal doc. JUDr.  Marek  Domin  PhD.

Náboženstvo je nepopierateľným spoločenským fenoménom, bez ohľadu na to, či "pozorovateľom" je veriaci, ateista alebo dokonca človek hlásiaci sa k viere Rádu rytierov Jedi.[1] Tak ako iné spoločenské fenomény, aj náboženstvo (do istej miery) podlieha právnej regulácii. Okrem pravidiel prijímaných samotnými cirkvami a inými náboženskými spoločnosťami ide najmä o právne normy stricto sensu, čiže právne normy tvorené (prípadne uznávané) štátom, ktoré upravujú vzťah štátu k náboženstvu, resp. k rôznym aspektom jeho spoločenského pôsobenia.

Súbor právnych noriem regulujúcich fenomén náboženstva v rôznych oblastiach spoločenského života možno označiť za konfesné právo.[2]²⁾ Recenzované dielo predstavuje učebnicu konfesného práva, primárne určenú pre študentov Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorí sa rozhodli svoje štúdium obohatiť o povinne voliteľný predmet s rovnakým názvom. Ako v predhovore uvádza aj vedúci autorského kolektívu, recenzované dielo sa snaží reagovať na absenciu ucelenej učebnej pomôcky z oblasti konfesného práva, ktorá na slovenskom trhu existuje (existovala).

Učebnica je výsledným produktom spolupráce šesťčlenného autorského kolektívu vedeného doc. JUDr. Martinom Gregorom, PhD., ktorý pôsobí na Katedre rímskeho práva a cirkevného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a ktorý je, aj mimo svojho odboru, známy nielen značnou kvantitou publikačnej činnosti, ale aj jej kvalitou. Vo vzťahu k autorskému kolektívu možno poznamenať, že je poskladaný vydarene, a to tak čo do životných a pedagogických skúseností jeho členov, ako aj pokiaľ ide o ich vecné zameranie. Z rovnakého pracoviska ako vedúci kolektívu je aj prof. JUDr. Matúš Nemec, PhD., Katedru teórie práva a právnej filozofie zas reprezentuje prof. Mgr. Ľubomír Batka, Dr. theol., a Mgr. Olexij Mychajlovyč Meteňkanyč, PhD. Zatiaľ čo prvý z dvojice pri spracovaní učebnice využil svoju erudíciu v oblasti teológie, druhý je zas odborníkom na právnu filozofiu. Kolektív vhodne dopĺňa JUDr. Adam Csukás, Ph.D., reprezentujúci právnu prax spojenú s činnosťou jednej z významných cirkví, a Mgr. Michal Cenkner, PhD., v praxi sa venujúci problematike diskriminácie, vrátane diskriminácie z dôvodov náboženskej viery alebo vyznania.

Recenzovaná učebnica je rozdelená na šestnásť kapitol, ktoré sú doplnené o predhovor, informáciu o členoch autorského kolektívu, zoznam použitých skratiek, zoznam použitej literatúry, vecný register a päť rôznych príloh. Nechýba ani stručný sumár obsahu v anglickom jazyku. Z hľadiska štruktúry diela možno vyzdvihnúť najmä precízne spracovaný záverečný zoznam literatúry a prameňov, ktorý čitateľovi, dychtiacemu po prehĺbení poznatkov zo spracovanej matérie, umožňuje poľahky dohľadať ďalšie zdroje informácií. Nesporným obohatením textu sú aj prílohy, ktoré funkčne dopĺňajú obsah učebnice.

Zvolená štruktúra učebnice je v zásade vhodná, keďže čitateľa postupne sprevádza od teoretických poznatkov spojených s disciplínou konfesného práva (vymedzenie základných pojmov či dejiny konfesného práva) až ku konkrétnostiam, venujúcim sa napríklad aj právnej úprave finančného zabezpečenia cirkví a náboženských spoločností, vzťahu náboženstva a trestného práva, či vzťahu náboženstva a väzenstva, resp. jeho právnej regulácii. Isté výhrady však možno vysloviť k veľkému počtu kapitol a nepomerne krátkemu rozsahu niektorých z nich (napr. kapitoly XI., XII. či XIV). Pomerne veľká štruktúrovanosť diela je však ovplyvnená značnou šírkou záberu fenoménu náboženstva, prenikajúcemu do rôznych oblastí života spoločnosti, ako aj interdisciplinárnym charakterom konfesného práva. Vhodne, čo do obsahu aj štruktúry, je však koncipovaná hneď prvá kapitola ("Úvod do konfesného práva"). Jej text čitateľovi zrozumiteľným spôsobom ozrejmuje, okrem iného, aj význam základných pojmov spätých so skúmanou problematikou, t.j. "konfesné právo", "cirkevné právo" a "kánonické právo". Neraz sa totiž možno stretnúť so zamieňaním ich významov, a to aj u odbornej právnickej verejnosti.

Berúc do úvahy moje pedagogické a vedecké pôsobenie, najviac ma zaujali kapitola V. ("Konfesnoprávna komparatistika") a kapitola VII. ("Náboženská sloboda a ústavné právo"), ako aj časť kapitoly XV. ("Náboženstvo a antidiskriminačné právo"), venovaná ústavnoprávnym aspektom zákazu diskriminácie z náboženských dôvodov.

Najmä prvá z uvedenej trojice kapitol je mimoriadne vydarená, tak po obsahovej stránke, ako aj čo do pedagogicky vhodnej formy podania matérie. Po istých terminologických úpravách by som si ju dokonca vedel predstaviť ako jednu z kapitol učebnice štátovedy. Autori v tejto kapitole predostierajú rôzne modely štátov podľa ich vzťahu k náboženstvu a snažia sa ich prehľadne kategorizovať (náboženský štát, sekulárny štát a antináboženský štát). V rámci druhej zo základných kategórií zdôrazňujú rozdiely medzi modelom založeným na kooperácii štátu s cirkvami a náboženskými spoločnosťami a modelom založeným na ich vzájomnej odluke. V praxi sa totiž na problematiku odluky cirkvi od štátu hľadí značne zúžene, čo sa autori snažia v recenzovanom diele napraviť. Ako veľmi zaujímavé treba ohodnotiť aj vymedzenie modelu tzv. kvázi náboženského štátu ako súčasti kategórie antináboženských štátov. Autori do tejto skupiny zaraďujú napríklad nacistické Nemecko (1933 - 1945), ale isté prieniky identifikujú aj vo vzťahu k socialistickým štátom bývalého východného bloku.

Kapitolu zameranú na vzťah náboženstva a ústavného práva otvára dišputa venovaná najvhodnejšej interpretácii cyrilo-metodskej tradícii zmienenej v preambule Ústavy Slovenskej republiky. Autori, po stručnej, avšak prehľadne spracovanej polemike, napokon odmietajú postavenie kresťanstva na Slovensku ako náboženstva primus inter pares  a, vychádzajúc najmä zo znenia čl. 1 ods. 1 Ústavy, odôvodňujú sekulárny charakter Slovenskej republiky. Rovnako aj ďalšie časti kapitoly, ktoré sú venované jednotlivým ústavným princípom Slovenskej republiky, spätým s náboženstvom, resp. so sekularizmom, rôznym rozmerom ústavnej slobody náboženského vyznania či problematike vzťahu náboženského vyznania a ústavnej povinnosti obrany Slovenskej republiky, sú podané erudovaným, no súčasne zrozumiteľným štýlom.

Diskriminácii z dôvodu náboženskej viery či vyznania je venovaná kapitola XV. Osobitne treba oceniť spôsob jej spracovania, ktorý je pre študentov, ktorým je recenzované dielo primárne určené, určite vhodný. Pedagogicky patričný štýl podčiarkujú aj viaceré príklady, ktoré sú v tejto kapitole uvedené a prostredníctvom ktorých učebnica ilustruje možné formy diskriminácie zamestnancov, resp. diskriminácie v pracovnoprávnych vzťahoch, z dôvodu náboženskej viery či vyznania. Určitú výhradu však možno vysloviť k štruktúre kapitoly, keďže je najskôr problematika spracovaná z pohľadu antidiskriminačného zákona a až následne z pohľadu Ústavy Slovenskej republiky a ľudsko-právnych medzinárodných zmlúv. Ako vhodnejší sa mi javí opačný postup, ktorý je odôvodnený nielen vyšším stupňom právnej sily ústavných noriem, v porovnaní s tými zákonnými, ale aj istou logikou postupu od abstraktnejšieho (ústavná úprava) smerom ku konkrétnejšiemu (zákonná úprava).

Keďže účelom tejto recenzie nie je prerozprávať celý obsah recenzovaného diela, čo by istotne čitateľa ukrátilo o zážitok, pre bližší komentár som zvolil len niektoré z kapitol učebnice. To však určite neznamená, že ďalšie, nespomenuté kapitoly by mali menšiu kvalitu. Opak je pravdou. A čitateľov, ktorí sú "lační" po rôznych detailoch, najmä z oblastí histórie konfesného práva, resp. detailoch týkajúcich sa dejinných udalostí, ktoré majú s predmetom učebnice súvis, istotne poteší aj bohatý poznámkový aparát. Na vysokej úrovni je nielen obsah recenzovanej publikácie, ale aj jej formálne spracovanie.

Na záver mi nezostáva nič iné, ako recenzované dielo odporučiť, a to nielen študentom právnických fakúlt, ktorým je primárne určené. So zreteľom na svoje obsahové zameranie môže byť nepochybne užitočné aj pre právnu prax, a to na oboch stranách "barikády", teda tak pre pracovníkov orgánov verejnej moci, ktorí pri výkone svojich pracovných povinností dochádzajú do styku s cirkvami a náboženskými spoločnosťami, ako aj pre členov a predstaviteľov samotných cirkví a náboženských spoločností. Kvalita spracovania recenzovanú publikáciu taktiež predurčuje ako solídne východisko pre ďalší právny výskum nielen v oblasti konfesného práva, ale aj ďalších právnických disciplín, vrátane ústavného práva či štátovedy.

Knihu môžete zakúpiť v našom e-shope tu.