Doc. JUDr. Ján Drgonec, DrSc., najväčšiu pozornosť v doterajšej akademickej činnosti venoval otázkam ochrany ústavnosti. Najvyššiu vedeckú hodnosť, doktor právnych vied ( DrSc.), získal na Slovensku v dosiaľ najnižšom veku 39 rokov. Za docenta ústavného práva sa habilitoval na Právnickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne, ktorá je v súčasnosti pokladaná za najprestížnejšiu fakultu v odvetví ústavného práva na území Českej republiky. Ako hosťujúci profesor prednášal jeden semester na University of Texas, Austin.
Roku 1993 sa stal sudcom Ústavného súdu SR pre prvé funkčné obdobie. Za sedem rokov ako sudca spravodajca pripravil 26 návrhov nálezov o porušení Ústavy SR, pôsobil ako poslanec Národnej rady SR vo volebnom období 2002 – 2006, keď vykonával funkciu predsedu Ústavného výboru Národnej rady SR. Bol tiež členom Súdnej rady SR. Od roku 2000 je členom Slovenskej advokátskej komory. V rámci výkonu advokátskej praxe zastupoval sťažovateľov pred Európskym súdom pre ľudské práva. Významnou črtou jeho odborného života je rozsiahla publikačná činnosť.
Prinášame Vám rozhovor s popredným odborníkom na oblasť ústavného práva, ktorý v krátkom rozhovore uvedie napríklad, ako sa mu pracovalo na Veľkom komentári k Ústave alebo prečo ústava nesmie byť strnulým textom.
Ako sa Vám pracovalo na Veľkom komentári k Ústave?
Ten text nie je iba komentárom k Ústave Slovenskej republiky. Obsahuje oveľa viac. Moje autorské úvahy o účele jednotlivých ústavných inštitútov, vzájomných vzťahoch medzi nimi, a najmä o prežitosti početných názorov na ústavnú úpravu diania na Slovensku. Ako názorný príklad uvádzam tézy o parlamentnej forme vlády, ktorá podľa mňa na Slovensku dávnejšie neexistuje. Ďalej praxou potvrdzovaný nesúlad ústavných zákonov s ústavou s možnosťou jeho odstraňovania zrušením neústavných ústavných zákonov na Ústavnom súde, alebo deformácie vnášané do ochrany ústavnosti prekrútením úlohy a miesta Súdnej rady SR v systéme štátnych orgánov. Všetky takéto úvahy sú náročné na čas. V konečnom dôsledku som ho na písanie knihy spotreboval viac, ako dvadsať rokov, lebo s témou som sa začal vyrovnávať nie dlho po prijatí Ústavy roku 1992. Za taký dlhý čas som zažil okamihy lepšie aj horšie. Jednou vetou: pracovalo sa mi kedy ako.
Aké sú základné zásady aplikácie a výkladu Ústavy SR v materiálnom právnom štáte, na ktoré by ste chceli upriamiť pozornosť?
Početné. Dôležité je, aby sa s nimi nakladalo korektne, nie účelovo, podľa toho, kto chce presvedčiť verejnosť, že nech stvára čokoľvek, vždy sa svojich aktivít dopúšťa v súlade s ústavou. Lebo to je základ vzorca pre správnu interpretáciu a aplikáciu ústavy.
Reflektuje podľa Vášho názoru Ústava SR v dostatočnej miere vývoj v spoločnosti a jej aktuálne problémy?
Ústava sa nesmie stať strnulým textom. Preto sa musí vysvetľovať a uplatňovať na základe zdravého rozumu kopírujúc vývoj spoločnosti. Ak by sa ústava USA vysvetľovala podľa slovenských predstáv o uplatňovaní ústavy, nikdy by nebola prežila dvesto rokov. Istý rozlet, voľnosť vo výklade ústavy sa nesmie zamieňať s účelovými výkladmi, lebo taký je ďalší extrém pochovávania ústavy v úlohe základného zákona. Pri zachovaní zdravého rozumu a odmietnutí účelových výkladov je Ústava SR schopná v dostatočnej miere prispievať k riešeniu aktuálnych problémov, aké vývoj prináša na Slovensko.
