Z právneho hľadiska zastáva územná samospráva významnú a dynamicky sa rozvíjajúcu oblasť, a to aj v dôsledku čoraz častejšieho presúvania príslušných kompetencií zo strany štátu na samosprávu. Na základe týchto skutočností musí mať aj subjekt v pozícii hlavného kontrolóra obce svoju patričnú vážnosť a rešpekt z hľadiska jeho zákonného postavenia a právomocí. Prečítajte si rozhovor s JUDr. Zuzanou Gálisovou, PhD., ktorá v súčasnosti vykonáva funkciu generálnej riaditeľky sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády Slovenskej republiky a pôsobí aj ako tajomníčka Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky.
Hlavný kontrolór obce je nepochybne špecifickým subjektom, pričom jeho práva a povinnosti sú upravené nielen vo všeobecnej pracovnoprávnej legislatíve, ale aj v osobitných právnych predpisoch. Tieto bližšie analyzujete v jednotlivých kapitolách publikácie. Povedzte nám o tom viac.
Postavenie hlavného kontrolóra obce je z pohľadu legislatívnej úpravy práv a povinností potrebné vnímať v dvoch rovinách. Prvou je pracovnoprávna, v rámci ktorej vystupuje hlavný kontrolór obce ako zamestnanec v pracovnoprávnom vzťahu. Druhou rovinou je kompetenčná, v rámci ktorej je hlavný kontrolór obce subjektom zabezpečujúcim vnútornú kontrolu jednotlivých činností obce, či už z procesného alebo obsahového hľadiska.
Právna úprava pracovnoprávnych vzťahov hlavného kontrolóra obce je pomerne komplikovaná. Tento fakt je daný predovšetkým dvomi faktormi, a síce oblasťou verejného sektora a špecifickým postavením hlavného kontrolóra obce. Na zamestnancov verejného sektora sa (v závislosti od konkrétnej oblasti) vzťahuje väčšina ustanovení Zákonníka práce, no na druhej strane sú osobitosti pracovnoprávnych vzťahov upravené osobitnými právnymi predpismi. Pre hlavného kontrolóra obce je smerodajná oblasť výkonu práce vo verejnom záujme (alebo bežne zaužívaný pojem tzv. verejnej služby). Špecifiká pracovnoprávnych vzťahov tejto oblasti, ktoré sú odlišné od všeobecnej úpravy danej Zákonníkom práce, sú ustanovené v zákone o výkone práce vo verejnom záujme. Ide napríklad o úpravu povinností a obmedzení zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Aj v predmetnej oblasti má však hlavný kontrolór obce špecifické postavenie (napríklad nie je odmeňovaný podľa všeobecných platových tabuliek) a niektoré aspekty jeho pracovnoprávneho vzťahu sú upravené v zákone o obecnom zriadení. Ak by sme teda pôsobnosť právnej úpravy v pracovnoprávnej oblasti vnímali hierarchicky od všeobecného predpisu po špeciálny, išlo by o nasledovnú postupnosť: Zákonník práce – zákon o výkone práce vo verejnom záujme – zákon o obecnom zriadení. Aj keď sa môže pracovnoprávna legislatíva pre verejný sektor javiť pomerne komplikovaná, zjednodušene sa dá povedať, že na týchto zamestnancov sa vzťahujú obdobné práva a povinnosti, ako na zamestnancov súkromného sektora, a okrem toho ešte tie povinnosti, pri ktorých sa akcentuje skutočnosť, že ide o verejný sektor (napríklad transparentné podmienky výberového procesu alebo dôraz na uprednostňovanie verejného záujmu).
Ostatne menovaný právny predpis (zákon o obecnom zriadení) však neupravuje iba osobitosti pracovnoprávneho vzťahu hlavného kontrolóra obce, ale aj základný rámec jeho pôsobnosti, a tu sa dostávame do kompetenčnej roviny. Hlavný kontrolór obce je základným nástrojom dohľadu nad úkonmi, ktoré realizuje obec a subjekty patriace do jej zriaďovateľskej pôsobnosti. Výkon takéhoto dohľadu by bol nemysliteľný bez adekvátnych zákonných kompetencií. Tieto vyplývajú najmä z už spomenutého zákona o obecnom zriadení, ale aj z ďalších predpisov, ako napríklad zo zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy alebo zo zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
V rámci publikácie rozoberáte aj ešte stále pomerne citlivú tému – COVID 19. Ako veľmi pandémia zasiahla subjekt hlavného kontrolóra obce z pohľadu práva?
Je korektné konštatovať, že každé zamestnanie bolo počas pandémie poznačené a ovplyvnené súvisiacimi okolnosťami predstavujúcimi obmedzenia výkonu zamestnania. Nejednalo sa iba o legislatívne úpravy, ale predovšetkým o opatrenia, ktoré boli zo strany štátu vydávané alebo menené, a je potrebné priznať, že nie vždy práve najvhodnejším a zákonným spôsobom. V mnohých prípadoch bol charakter týchto obmedzení natoľko zásadný, že štát svojimi autoritatívnymi rozhodnutiami prakticky zamedzoval reálnemu výkonu daného povolania. Zodpovedanie otázok, či boli tieto obmedzenia správne a zákonné, je však na inú diskusiu. Výkon činnosti hlavného kontrolóra obce nepatril medzi tie povolania, ktorých reálny výkon by bol počas pandémie vylúčený. Aj napriek uvedenému, zmenou právnej úpravy počas predmetného obdobia boli niektoré stránky činnosti hlavného kontrolóra obce pozmenené. Najzásadnejšia zmena, ktorá sa týkala priamo a výlučne tohto subjektu, bola novela zákona o obecnom zriadení upravujúca predĺženie funkčného obdobia hlavného kontrolóra obce, ak by mu funkcia uplynula počas krízovej situácie. Táto novela je bližšie vysvetlená v príslušnej kapitole komentára. Ďalšie legislatívne úpravy boli skôr všeobecného charakteru a mali dopad nielen na pracovnoprávne podmienky hlavného kontrolóra obce, ale na všetkých zamestnancov. Išlo, napríklad o novelu Zákonníka práce upravujúcu osobitný režim počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, ktorý sa aplikoval napríklad na prácu z domácnosti, problematiku dovolenky alebo prekážok v práci. Odhliadnuc od právnej úpravy vynútenej pandémiou boli nemenej dôležité praktické problémy vykonávania činnosti hlavného kontrolóra. Ako už vyplýva z vyššie uvedeného, podstatná časť tejto práce má administratívny alebo povedzme „kancelársky“ charakter. Vtedy je pochopiteľné, že takáto práca sa dá vykonávať aj v rámci eliminácie osobných kontaktov alebo z domácnosti zamestnanca. Zároveň však hlavný kontrolór obce vykonáva činnosti, ktorých realizácia je uvedeným spôsobom ťažko predstaviteľná. Napríklad reálny výkon kontroly v priestoroch kontrolovaného subjektu. Tejto skutočnosti sa hlavní kontrolóri obcí museli prirodzene prispôsobiť a vykonávať svoju prácu tak, aby na jednej strane bolo zabezpečené plnenie ich povinností a na strane druhej rešpektovali príslušné obmedzenia.
Pri viacerých ustanoveniach zákona o obecnom zriadení pojednávajúcich o hlavnom kontrolórovi obce vyslovujete názor na vhodnosť prijatia novej právnej úpravy. Do akej miery je v súčasnosti táto legislatívna zmena reálna?
Je nesporné, že právna úprava podmienok výkonu funkcie hlavného kontrolóra obce, respektíve jeho práv a povinností, by si vo viacerých ohľadoch zaslúžila určité zmeny. Táto skutočnosť napokon vyplýva aj z môjho komentára. Zámerom komentára v tomto smere je poukázať na niektoré možnosti zmeny právnej úpravy, ktoré by sa mohli premietnuť do prípadného zlepšenia v podmienkach aplikačnej praxe. Zároveň však je pravdou, že ani súčasne platný právny stav neznamená zásadnú prekážku pri zabezpečovaní úloh, ktoré hlavní kontrolóri obcí vykonávajú a ktorými prispievajú k presadzovaniu verejného záujmu na úrovni obcí ako základných jednotiek územnej samosprávy. Vzhľadom k uvedenému by bolo asi prehnané tvrdenie o nevyhnutnej a urgentnej potrebe zmeny právnej úpravy týkajúcej sa hlavného kontrolóra obce. Z tohto dôvodu je možné predpokladať, že k prípadným legislatívnym úpravám by malo prísť až po širšej odbornej diskusii, prípadne v rámci eventuálnej zásadnejšej novely, ktorá by riešila aj ďalšie otázky v zákone o obecnom zriadení. Samozrejme by som bola rada, ak by som svojím komentárom prispela k podnieteniu takejto odbornej diskusie. V tejto súvislosti je však podstatný aj pohľad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako vecného gestora uvedeného právneho predpisu.
Knihu môžete zakúpiť v našom e-shope tu.
