Publikácia Martina Gregora ponúka jedinečný pohľad na vývoj trestného práva a jeho filozofické základy od čias Rímskej ríše až po moderné trestné kódexy v 20. storočí. Zvláštny zreteľ kladie na význam trestných sankcií a ich metamorfózy v dejinách. Rozhovor s autorom prináša niekoľko reminiscencií z procesu tvorby knihy o dejinách a filozofii trestného práva, ktorá svojím rozmerom zachytáva nielen relevantné úvahy o pôvode restoratívnej justície, ale aj pikantérie a zvláštnosti, ktorými sú dejiny trestného práva prepletené.
Čo vás inšpirovalo k napísaniu tejto publikácie a prečo ste sa rozhodli zamerať na vývoj trestného práva cez prizmu právnych dejín a rímskeho práva?
Ak budeme rešeršovať nemeckú právnickú spisbu, mohli by sme v nej nájsť hneď viacero referenčných diel, ktoré prierezovo mapujú dejiny trestného práva. Ak hovoríme o rímskom trestnom práve, mnoho sumarizujúcich publikácií bolo napísaných v taliančine. V anglickom literárnom spektre by sme našli obsažné knihy o historických aspektoch kriminológie a penitenciárnej náuky. Svojím špecifickým zameraním má táto publikácia ambíciu zaplniť medzeru, ktorá na Slovensku vznikla. Je nepochybné, že výskum všeobecných dejín trestného práva u nás nezačína na zelenej lúke, podklady pre monografiu však vznikali práve preto, že „príručka“ podobného charakteru u nás skutočne absentovala, a to aj podľa svedectva jej posudzovateľov. Trestné právo vzbudzovalo môj záujem už počas štúdia a aj v neskoršej vedeckej praxi som sa svoje profilové zameranie právneho romanistu, resp. právneho historika vždy pokúšal skĺbiť s touto záľubou.
Ktoré aspekty rímskeho práva považujete za najvýznamnejšie pre pochopenie dnešných trestnoprávnych sankcií?
Niektorí právni romanisti – nazvime ich skeptickou skupinou – by možno odpovedali, že rímske trestné právo je uzavretý systém, ktorý s jeho súčasným náprotivkom nemá absolútne nič spoločné. Napriek tomu sa predsa len doma a (ešte viac) v zahraničí čoraz častejšie organizujú vedecké konferencie vyzdvihujúce vplyv rímskeho trestného práva na súčasnosť, ba mnohé vedecké granty sú zamerané na adaptovanie výrokov rímskych právnikov ako predporozumenia zásad nášho trestného práva. Pravda je niekde uprostred. Rímske trestné právo bolo súčasťou starovekého právneho poriadku – vyznačujúceho sa krutosťou, ktorá sa aj najbežnejšiemu laikovi sprítomňuje v ukrižovaní Krista – na druhej strane by sme dokázali v rímskej jurisprudencii i cisárskej legislatíve neskoršej doby naozaj nájsť mnohé hodnotné pravidlá a postupy, ktoré sú opodstatnené aj v súčasnosti. Viaceré ľudskoprávne garancie trestného charakteru boli rešpektované už v rímskom práve, ktoré pre staroveký svet predstavovalo oslavu slobody... pokiaľ išlo o plnoprávnych rímskych občanov, mužov, podľa obdobia a možností bohatých. V rámci týchto mantinelov rímske právo mimoriadne dbalo na česť rímskeho občana (dnes by sme hovorili o fyzickej a psychickej integrite) a zachovávanie jeho občianskych (ľudských) práv.
Ako v priebehu vekov vplývala filozofia na chápanie trestných sankcií a aké koncepcie v tomto smere vznikli?
V dejinách môžeme odjakživa identifikovať dva hlavné ideové prúdy vo vzťahu k definovaniu trestov. Ich podstata ostáva v základných rysoch rovnaká. V prvom prípade je trest vnímaný ako spoločenská odplata, či dokonca legalizovaná pomsta. Odplácanie zla zlým prináša uspokojenie spoločnosti, ktorá je otrasená zločinom. V určitom stupni môže tento prístup viesť až k biblickému „oko za oko – zub za zub“. Druhá teória – ktorá sa v obmenách stále opakuje – spája s trestom účel. Trest nemôže vystupovať výlučne ako prostriedok abstraktného nastolenia spravodlivosti. Jeho výkon musí byť praktický, či už ide o požiadavku izolácie nebezpečného páchateľa, či dokonca jeho polepšenia a prevýchovy. Od tohto bodu možno ďalej rozvíjať ideu restoratívnej justície, teda „obnovenia“ vzťahov tak medzi páchateľom a spoločnosťou, ako aj medzi ním a obeťou.
Aké výzvy alebo dilemy v súčasnom trestnom práve by sa mohli vyriešiť inšpiráciou z historických prístupov?
Aktuálnou témou je napr. otázka zabezpečenia náhrady škody, ktorú páchateľ spôsobil trestným činom obeti. Z pohľadu dejín je náhrada škody pravidelnou súčasťou trestného práva, už v staroveku splýva s tzv. princípom kompozície. Je možné si myslieť, že napr. „privatizácia trestného práva“ je moderným pojmom? V istom zmysle áno, lebo táto idea vyplýva zo zdrojov súčasnej reality, v dejinách však má svoje hlboké zakorenenie. Pre právneho historika by dokonca vôbec nebolo prekvapivé vnímať trestné právo ako odvetvie súkromného práva. Napokon samotná „restoratívna justícia“ a súhrn alternatívnych trestov je v istom smere výsledkom dlhodobého výskumu, natoľko dlhodobého, že spadá do sféry výskumu právnych dejín. Zároveň má aj svoje filozofické pozadie, ktoré siaha od biblie až po Michela Foucaulta. V súčasnosti sa napr. celkom ignoruje skutočnosť, že československá veda trestného práva za socializmu (najneskôr od 60. rokov 20. storočia) presadzovala čiastočné nahradzovanie trestu odňatia slobody alternatívnymi trestami. Táto myšlienka sa v súčasnosti možno dostala do popredia pod vplyvom nových technických vymožeností, ale sama o sebe nie je nová. Nehovoriac o bazálnych otázkach trestného práva ako „Kto je páchateľ?“, „Prečo pácha trestnú činnosť a ako ho možno od nej odvrátiť?“, „Akú rolu hrá v tomto procese trest?“.
Čo považujete za hlavný odkaz vašej publikácie pre odbornú právnickú verejnosť a študentov práva?
Oddaní civilisti majú tendenciu dívať sa na trestné právo ako na odvetvie, ktoré nemá hlbšie teoretické zázemie, občianske právo predsa čerpá už z rímskeho práva! Pokiaľ ide o prax, zlé jazyky tvrdia, že tých skutočne nevinných je málo ako šafranu, tak málo ako v evanjeliovom posolstve. Vydaná publikácia by chcela dokázať, že aj platné trestné právo v slovenských podmienkach môže mať svoju „filozofiu“ a svoje vznešené „teoretické pozadie“, ktoré možno sformovať práve z disciplín ako dejiny, filozofia, sociológia, ba dokonca psychológia. Tu predsa nejde len o otázku tvorby trestnej politiky, čo je síce podobná, ale zároveň celkom iná téma. Veda trestného práva by sa nemala obmedziť na sledovanie judikatúry ESĽP a Súdneho dvora EÚ (čím zároveň nechceme bagatelizovať túto problematiku, ktorá je pre prax zásadná). Preto v konkrétnostiach sa monografia usiluje obohatiť recentné trestné právo o mnohé koncepty, ktoré boli najmä v 19. a v prvej polovici 20. storočia podrobne ideovo rozpracované, no dnes sa na nich v teórii a praxi do značnej miery pozabudlo, prípadne sa opäť odhaľujú ako nové, znovuobjavené myšlienky. Volanie po reforme trestného práva bolo najmä na začiatku 20. storočia veľmi výrazné, dnes by nás nepochybne prekvapila smelá odvaha a vysoká miera rozpracovanosti ideí profesorov trestného práva tých čias.
Knihu môžete zakúpiť v našom e-shope tu.
