Vedúca autorského kolektívu Veľkého komentára k Obchodnému zákonníku, prof. JUDr. Mária Patakyová, PhD., v rozhovore pre Nakladateľstvo C. H. Beck odpovedala na otázky týkajúce sa bezkonkurenčne najaktuálnejšího komentára k obchodnému právu.
Od posledného vydania komentára k Obchodnému zákonníku uplynulo šesť rokov. Ako sa odvtedy zmenilo obchodné právo?
Obchodné právo je tou časťou právneho poriadku, ktorého určujúcimi princípmi sú sloboda a autonómia vôle subjektov vedúce k veľkej dynamike pri riešení a k veľkej tvorivosti pri usporiadaní ich vzájomných vzťahov. Miera, v ktorej verejná moc zasahuje do autonómneho rámca subjektov, závisí od rozpoznania tých negatívnych dopadov zvolených riešení prevažne podnikateľských subjektov, ktoré majú potenciál zasahovať do právneho postavenia iných osôb, resp. spoločenstiev a spoločnosti. Uvedené môže byť dokumentované premietnutím regulácie konečného užívateľa výhod, spoločnosti v kríze, limitácie možností vykonávať funkciu štatutárneho orgánu spoločnosti do právnych noriem obsiahnutých v Obchodnom zákonníku. Z globálneho pohľadu sem zaraďujeme vytváranie inštrumentária na zohľadnenie požiadaviek trvalo udržateľného rozvoja podnikateľskými subjektami, osobitne obchodnými spoločnosťami s dopadom na zodpovednostné vzťahy v rámci skupín spoločností.
V komentári je zahrnutá aj posledná novela Obchodného zákonníka účinná od 17. 7. 2022. Aké zmeny prináša?
Explicitné zmeny s účinnosťou novely č. 111/2022 Z. z. odstraňujú veľmi problematické riešenie, ktoré bolo zvolené vo vzťahu k účinnosti prevodu tzv. väčšinového obchodného podielu, a to zápisom do obchodného registra. Zlaďujú sa viaceré právne normy vzťahujúce sa na spoločnosť v kríze a spoločnosť v likvidácii, resp. reagujú na novú úpravu likvidácie účinnú od 1. 10. 2022. Menej viditeľné zmeny vyplývajú z možností a tie zasa z riešení použiteľných pri preventívnej reštrukturalizácii v rámci reštrukturalizačných opatrení. Tie zahŕňajú napríklad zmeny v skladbe kapitálu, vydanie nových podielov a vykonajú sa na základe schválenia požadovanej väčšiny veriteľov, teda nie samotným dlžníkom. Toto je zmena paradigmy v doterajšom prístupe, keď o zmenách základného imania mohol rozhodovať len najvyšší orgán obchodnej spoločnosti.
Komentár k tomuto základnému predpisu obchodného práva sa prvýkrát vydáva v edičnej rade Veľkých komentárov. Čo by ste vyzdvihli ako prínos komentára v tomto vydaní?
Veľký komentár Obchodného zákonníka má svoju historickú pamäť v tzv. „sivých“ komentároch, v rámci ktorých bol komentár Obchodného zákonníka v roku 2006 vydavateľskou prvotinou C. H. Beck na Slovensku, nasledovaný v priebehu desiatich rokov ďalšími celkovo piatimi vydaniami. Nárastom doktrinálneho rozpracovania matérie obsiahnutej v normách obchodného zákonníka, rozširovaním skúseností z využívania týchto noriem v aplikačnej praxi a vzrastajúcim počtom rozhodnutí slovenských všeobecných súdov aj ústavného súdu SR, resp. SDEÚ presiahol rozsah výkladu pôvodný formát. Nové spracovanie ponúka užívateľom komfortnejší prístup k výkladu právnych noriem vďaka svojmu členeniu a systematike. Systematizovať v tomto kontexte výklad právnych noriem kódexu určeného predovšetkým podnikateľom, a to po tridsiatich rokoch jeho využívania v právnej praxi v sebe nevyhnutne nesie pečať zanechania odkazu komercialistov o úspešných i menej vydarených legislatívnych riešeniach a ich prevzatia, resp. opustenia v črtajúcej sa novej právnej úprave.
Pod vaším autorským vedením došlo k rozšíreniu autorského kolektívu oproti predchádzajúcemu vydaniu. Zloženie kolektívu je rôznorodé. Aké oblasti pôsobenia zastupujú členovia autorského kolektívu?
Obsiahnutie doktrinálneho výkladu noriem Obchodného zákonníka v podobe Veľkého komentára predstavovalo pre autorský kolektív viacnásobnú výzvu. Jadrom mnohých otázok spojených s obchodným právom v jeho komplexnosti je určenie miery, v ktorej zákonodarca preferuje slobodu a slobodnú vôľu zmluvných strán. Pre limitáciu vôle zmluvných strán je nevyhnutné, aby existovali dôvody, ktorými sa justifikujú zásahy v podobe kogentných právnych noriem, pričom vo všeobecnosti sa pre tieto zásahy uznáva existencia externalít (negatívny vplyv na tretie strany, napr. veriteľov) a ochrana slabšej strany. Normatívne uchopenie tohto princípu sa v právnej úprave de lege lata odlišuje pre oblasť záväzkových vzťahov a ostatné časti obchodného zákonníka, a preto aj nachádzanie principiálneho základu predstavovalo proces, ktorý je identifikovateľný v legislatíve, doktríne i judikatúre v etapách oscilujúcich v navzájom nadväzujúcich dekádach. Vedomí si skutočnosti, že právo je systémom pravidiel (odporúčaných alebo prikázaných) určených pre adresátov na používanie v spoločenskej praxi, boli autori vedení snahou o výklad, ktorý akcentuje vymožiteľnosť jednotlivých inštitútov hmotného práva normami civilného práva procesného. Z tohto dôvodu rozšírenie autorského kolektívu prezentuje užšiu špecializáciu autorov/spoluautorov jednotlivých častí v problematike s odlišnými profesionálnymi skúsenosťami z ich pracovných pozícií. Profilácia autorov sa zakladá na výkone slobodného povolania advokáta, vysokoškolského učiteľa, sudcu, rozhodcu, pričom zákonom aprobované prelínanie sa pozícií je pri väčšine autorov príznačné.
Aké je smerovanie obchodného práva do ďalších rokov? Čo nás čaká v najbližšom období?
Veľký komentár k Obchodnému zákonníku je dielo s potenciálnou pečaťou „derniéry“, pretože prebiehajúca rekodifikácia súkromného práva nadobúda jasnejšie kontúry aj v práve obchodných spoločností, a to po zverejnení pracovného dokumentu k navrhovanej legislatívnej úprave právnických osôb v nadväznosti na legislatívny zámer rekodifikácie práva obchodných spoločností.
Na úrovni práva EÚ sú zároveň v pozícii čakateľov na implementáciu viaceré legislatívne akty, ktorých premietnutie bude vykonávané formálne do podoby kódexu, avšak materiálne už s prihliadnutím na úpravu práva obchodných spoločností v podobe lex specialis v samostatnom zákone. Na obzore práva EÚ dostávajú zreteľné kontúry legislatívne akty, ktoré majú potenciál významne ovplyvňovať aj normy korporačného práva, osobitne vo vzťahu k trvalej udržateľnosti aj v nadväznosti na financovanie a finančné zdroje obchodných spoločností s významným dopadom obdobným premietnutiu vzťahov ovládania, vzťahov spriaznených osôb, diskvalifikácie, inštitútu konečného užívateľa výhod a pod. V oblasti zmluvného práva sú akcentované prvky zmluvnej slobody a autonómie vôle konfrontované s požiadavkami ochrany slabšej strany, hľadaním vyváženého vzťahu v ochrane spotrebiteľa, ale aj v ochrane menšinových spoločníkov, premietnutím požiadaviek v otázkach času plnenia, nekalých zmluvných podmienok, digitalizácie obchodu a v spojení s alternatívnymi formami zabezpečenia záväzkov i riešenia sporov. Spolu s voľbou práva či fóra vedú ku komparácii nášho právneho prostredia so zahraničnými právnymi úpravami, výsledky ktorého určujú aj smerovanie zmien právnej úpravy v procese rekodifikácie.
