V rozhovore s výkonnou riaditeľkou Potravinárskej komory Slovenska, JUDr. Janou Venhartovou, LL. M., sa okrem iného dočítate o bezpečnosti potravín, ale i dôvode, prečo je publikácia Potravinové právo cennou pomôckou pre všetkých právnikov aj neprávnikov, ktorí majú záujem o hlbšiu znalosť tejto problematiky.
Až doteraz na našom trhu absentovala komplexná publikácia zameraná na oblasť potravinového práva. V čom vidíte jej jedinečnosť?
Potravinové právo ako ucelený systém právnych predpisov týkajúcich sa potravín sa začal vyvíjať až v roku 2002, keď bolo prijaté európske nariadenie o všeobecnom potravinovom práve. Pretože ide o veľmi špecifickú oblasť, venujú sa jej najmä odborníci na bezpečnosť a kvalitu potravín, veľmi málo právnici. A to hovoríme o situácii aj na európskej úrovni. V Slovenskej republike ide o prvú publikáciu, v ktorej sa právnici venujú rôznym aspektom potravinového práva. Jedným z pilierov Európskej únie je voľný pohyb tovaru. Jeho základné princípy boli položené európskou judikatúrou, v ktorej boli predmetom sporu práve potraviny, aj preto je táto téma rozpracovaná v samostatnej kapitole.
Potraviny sú téma, ktorú každý z nás žije. Táto problematika sa neustále vyvíja. Reaguje publikácia na zmeny v spoločnosti?
Bez potravín by sme neprežili, týkajú sa každého jedného z nás. Časom sa stravovacie návyky menia a menia sa aj trendy v potravinách. Nanešťastie, legislatíva za týmito trendami zaostáva, napriek tomu sa v publikácii venujeme napríklad aktuálnym otázkam označovania rastlinných alternatív mliečnych výrobkov či rôznym ekologickým tvrdeniam. Momentálne je v súvislosti s celosvetovým nedostatkom určitých surovín veľmi aktuálna otázka potravinovej bezpečnosti, ktorej sa v publikácii tiež podrobne venujeme.
Kvalita a bezpečnosť potravín (vrátane ich správneho označovania) sa zabezpečuje na európskej, medzinárodnej i vnútroštátnej úrovni prijatím veľkého množstva právnych predpisov a nariadení, v ktorých je náročné sa orientovať...
Potravinové právo je v rámci Európskej únie jedno z najregulovanejších odvetví. Postupne sa prechádza od harmonizácie bezpečnosti potravín, ktorá je už zabezpečená európskymi nariadeniami, k regulácii kvality potravín. Odborníci sa zhodujú v tom, že Európska únia má v rámci prepracovaného systému kontroly bezpečnosti potravín najbezpečnejšie potraviny na svete. Otázky o označovaní potravín dostávam na dennej báze. Nejde však len o otázky, na ktoré sa odpovede dajú nájsť v právnych predpisoch. Preto sa v publikácii nachádzajú aj informácie z rôznych ďalších zdrojov, ako sú oznámenia Komisie, usmernenia slovenských inštitúcií či vyjadrenia ku konkrétnym otázkam zaslané kontrolnými orgánmi potravinárskym samosprávam.
Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov sa často dopúšťajú „drahých chýb“ pri výkone kontroly zo strany orgánov. Vie im publikácia v tomto smere pomôcť?
V publikácii sa podrobne venujeme úradnej kontrole potravín a správnemu trestaniu v potravinovom práve. Poznatky vychádzajú z pomerne rozsiahlej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sú spracované autorom Mgr. Samuelom Rybnikárom, PhD., ktorý sa úradnej kontrole potravín venuje niekoľko rokov a túto problematiku prednáša na akademickej pôde, ale aj na odborných seminároch. Publikácia bude preto cennou pomôckou pre všetkých právnikov aj neprávnikov, ktorí majú záujem o hlbšiu znalosť tejto problematiky.
Bezpečnosť potravín by mala byť pre štát prioritou. Je to naozaj tak?
Bezpečnosť potravín je nosným prvkom celého potravinového práva. Európska únia vynakladá takmer 40 % svojho rozpočtu na spoločnú poľnohospodársku politiku. EÚ je najväčším exportérom potravín s pozitívnou bilanciou zahraničného obchodu až vo výške 66 miliárd eur. Napriek tomu máme na pultoch obchodov len 40 % slovenských potravín. Hľadanie vhodných nástrojov na podporu výroby potravín na Slovensku má jedného menovateľa – pri prijímaní legislatívnych predpisov sa v prvom rade musí brať ohľad na spotrebiteľa a jeho bezpečnosť. Musíme sa však naučiť prijímať na Slovensku efektívnu legislatívu, ktorá nebude brániť rozvoju výroby potravín, ale naopak zabezpečí konkurencieschopnosť slovenských výrobcov voči zahraničiu pri súčasnom zachovaní vysokej úrovne bezpečnosti potravín. Nejde o ľahkú úlohu, ale vzájomnou odbornou diskusiou, dôsledným posúdením existujúcej slovenskej a európskej legislatívy a inšpirovaním sa fungujúcimi národnými predpismi a postupmi v iných európskych krajinách môžeme tento cieľ dosiahnuť. Pevne verím, že k získaniu poznatkov z rôznych aspektov potravinového práva, a tým k jeho ďalšiemu rozvoju prispeje aj táto publikácia.
