Vedúca autorského kolektívu Veľkého komentára k Zákonníku práce, prof. JUDr. Helena Baricová, DrSc., nášmu nakladateľstvu poskytla zaujímavý rozhovor týkajúci sa bezkonkurenčne najaktuálnejšího komentára k Zákonníku práce.
Ako ovplyvnila pandémia v priebehu posledných dvoch rokoch pracovnoprávne prostredie a legislatívu?
Pandémia popri svojich devastačných zdravotných a hospodárskych dôsledkoch poukázala na význam hodnotového systému práva, ktorým nepochybne je život a zdravie zamestnancov. K tomu smerovala aj pracovnoprávna legislatíva pandemického obdobia. Pracovnoprávna úprava v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov sčasti obmedzila zmluvnú slobodu účastníkov pracovnoprávnych vzťahov v prospech bezpečnosti pracovnoprávnych vzťahov. To sa prejavilo okrem iného aj rozšírením zákonných povinností nielen na strane zamestnávateľa, ale aj na strane zamestnanca. Súbežne s týmto procesom upravili nové pracovnoprávne úpravy počas pandemického obdobia základné hmotné zabezpečenie počas prekážok v práci súvisiacich s pandémiou, ako aj podpory zamestnávateľov a zamestnancov pri výkone kurzarbeitu.
Pandémia zaviedla aj nové právne inštitúty. Okrem nového inštitútu kurzarbeitu došlo následkom pandémie popri dovtedajšom tradičnom modeli domáckej práce a telepráce aj k rozsiahlej renesancii domáckej práce a telepráce.
Pandémia ukázala, že ochrana života a zdravia zamestnancov by mala byť z hľadiska obsahu pracovnoprávnych vzťahov najvyššou prioritou, ktorej by sa mala podriadiť celková kvalita pracovných podmienok a pracovného prostredia, pracovný čas, ako aj sociálna politika zamestnávateľov. Legislatívny rámec obsahu pracovnoprávnych vzťahov počas pandémie umožňuje opäť aktivovať špeciálne povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa v prípade inej mimoriadnej situácie, núdzového stavu a výnimočného stavu.
Aké zásadné zmeny Zákonníka práce boli prijaté od predchádzajúceho druhého vydania veľkého komentára v roku 2019 a boli premietnuté do komentára k tomuto predpisu? Na ktoré z nich by ste upozornili ako na zásadné?
Okrem lex korona – zákona č. 66/2020 zakotvil zákon č. 76/2021 nový model domáckej práce a telepráce. Boli prijaté opakované novely týkajúce sa stravovania zamestnancov a iných foriem sociálnej starostlivosti zamestnávateľa aj nová úprava cezhraničnej cestnej dopravy v zmysle § 5 ZP.
Zákonom č. 215/2021 s účinnosťou od 1. 3. 2022 došlo k zavedeniu kurzarbeitu a k podstatným zmenám v sociálnej politike zamestnávateľa. Nová pracovnoprávna úprava právne účinná od 1. 11. 2022 zakotvila otcovskú dovolenku, nové a rozsiahle informačné povinnosti zamestnávateľa, ako aj zmenu doterajšieho normatívneho obsahu pracovnej zmluvy a dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Do obsahu výkladu 3. vydania Komentára Zákonníka práce sme pojali aj nový druh dohôd o pracovnej činnosti o výkone sezónnej práce vzťahujúcich sa na oblasť poľnohospodárstva a cestovný ruch, ktoré boli parlamentom prijaté v polovici kalendárneho roka 2022 a ktoré nadobudnú právnu účinnosť od 1. 1. 2023.
V čom spočíva podľa vášho názoru prínos a jedinečnosť tretieho vydania komentára k Zákonníku práce vo forme Veľkého komentára?
Zrozumiteľný výklad na mnohých miestach náročného normatívneho textu.
Podrobná interpretácia najnovších smerníc EÚ viažucich sa k obsahu Zákonníka práce.
Tretie vydanie komentára je obohatené najnovšou judikatúrou európskych a domácich súdov. Komplexný rozbor koncepčnej zmeny základného pracovnoprávneho inštitútu pracovnej zmluvy, ako aj zmeny pracovnej zmluvy.
Predkladaný komentár je obohatený aj o komentár súvisiacich predpisov, akým je najmä zákon o sociálnom poistení, zákon o službách zamestnanosti, zákon o kolektívnom vyjednávaní.
Aké je smerovanie a predpokladaný vývoj pracovného práva v horizonte najbližších rokov?
Ďalšie smerovanie pracovnoprávnej legislatívy by malo byť v súlade so sociálnou legislatívou práva EÚ, a tým aj s ochrannou funkciou pracovného práva. Bude potrebné posilňovať úpravu ochrany dôstojnosti zamestnanca pri výkone závislej práce, ako aj právne komplexne upraviť dôstojnosť výkonu práce. Legislatívne zmeny možno očakávať pri regulácii pracovného času a hlavne atypických foriem práce, najmä práce pre digitálne platformy (platformová práca), na smerovanie ktorej je aktuálne zacielená legislatíva EÚ.
Na tieto otázky by mal zákonodarca veľmi úzkostlivo dbať aj pri príprave nového Občianskeho zákonníka. Rozšírenie vecnej pôsobnosti Občianskeho zákonníka k Zákonníku práce prijať len po dôkladných právnych analýzach. Prevzatie viacerých súkromnoprávnych inštitútov súkromného práva do pracovného práva by mohlo v blízkej budúcnosti ohroziť plnenie ochrannej funkcie pracovného práva.
